Investičný trojuholník. Tri najdôležitejšie parametre investovania.

Investičný trojuholník je môžeme povedať vizuálne zobrazenie základných skutočností, ktoré by sme mali zvážiť pri rohodovaní, ako a kam  investovať peniaze .

Investičný trojuholník tvoria tri parametre investovania.

Rozoberme si ich teraz pdrobnejšie.

LIKVIDITA V INVESTIČNOM TROJUHOLNÍKU

Likvidita investície vyjadruje, ako rýchlo vieme našu investíciu speňažiť . Inak povedané je to doba potrebná na to, aby sme premenili investíciu na peniaze.

Ak napr. investujeme priamo do kúpy nehnuteľnosti 150 000 eur , aká je likvidita tejto investície ak potrebujeme 10 000 eur ?

Likvidita je vlastne nulová, pretože z investície do nehnuteľnosti v hodnote 150 000 eur nevieme štandardne vybrať čiastkovú sumu  10 000 eur , museli by sme nehnuteľnosť  celú predať .

Alebo ak chceme túto nehnuteľnosť speňažiť celú , môže trvať celé týždne až mesiace kým sa dostaneme k peniazom, pretože predaj nehnuteľnosti je  proces kde musíme nájsť najskôr kupca, potom musí prebehnúť celý administratívny proces predaja… 

Takže priama investícia do nehnuteľnosti má malú likviditu. 

Na rozdiel napr. od bežného účtu v banke kde je likvidita rýchla, pretože k peniazom sa vieme dostať viac menej ihneď.

Pri bežnom účte ide ale práve o to, aby  sme sa k našim peniazom vedeli dostať rýchlo a zhodnotenie nie je na bežnom účte podstatné. Podstarná je rýchla likvidita .

Napríklad likvidita pri investovaní do otvorených podielových fondov je spravidla zo zákona 14 dní od doručenia žiadosti o výber peňazí.  Tejto žiadosti o výber sa hovorí redemácia alebo aj žiadosť o spätný odkup podielov . 

 Tzn. že správcovská spoločnosť musí poslať podielnikovi peniaze nejneskôr 14 deň od doručenia žiadosti o vyplatenie . 

Väčšina správcovských spoločností  to stihne aj skôr,  dokonca niektorým to trvá  iba 2-4 dni .

Ale späť k likvidite.

Ak sa rozhodujeme nad investíciou alebo všeobecne nad tým, kde uložíme svoje peniaze , tak musíme brať do úvahy ako rýchlo je nutné aby sme sa dostali v prípade potreby  k peniazom  .

V súvislosti s likviditou  je dôležité hovoriť aj o investičnom horizonte a  rentabilnej likvidite.

Čo to znamená  rentabilná likvidita?

Rentabilná likvidita znamená, že hoci investícia môže byť veľmi rýchlo speňažiteľná tzn. likvidita investície je vysoká,  nemusí to byť pre človeka v danej chvíli keď sa rozhodne investíciu zpeňažiť výhodné.

Napríklad  investícia do otvoreného akciového podielového fondu je rýchlo likvidná, tak ako som spomínal do 14 dní musí správcovská spoločnosť poslať svojmu klientovi peniaze .

Ale hoci samotná likvidita  je štrnásť dňová neznamená to, že sa klientovi oplatí v hociakej dobe vyberať podiely s akciového podielového fondu.

Dôvodom je , že odporúčaná , rentabilná  doba investovania v akciách a tu už hovoríme o investičnom horizonte držania investície, je niekoľko rokov.

Ideálne viac ako 15,20 rokov kedy je z histórie zjavné, že kvalitné  akciové investície dokázali byť v pluse napriek priebežným pádom akciového trhu. ( Napr. v roku 2008 klesol americký trh o 52% )

Preto do akcií neinvestujeme na krátku dobu, hoci sa k peniazom v akciách vieme dostať rýchlo .

Likvidita akcií  je vysoká ide o dni niekedy dokonca hodiny, ale reálna likvidita je vlastne nízka pretože investičný horizont v akciách by mal byť  dlhý, mal by byť v rokoch  .

Pozor, samozrejme sú investori, ktorí investujú aj do akcií na krátku dobu s cieľom rýchlo zarobiť, ale to už je skôr tzv. špekulácia. Pojem špekulácia je normálny, legálny pojem používaný pri investovaní, ktorý sa používa vtedy, ak chce investor dosiahnuť výnos výhradne rastom alebo poklesom ceny daného aktíva,  ale to nie je parketa, ktorej by sa mali bežní ľudia venovať .

Prečo to nie je vhodné pre bežných ľudí ?

Väčšina špekulantov na takýchto transakciách žiaľ prerobí.

Investičný horizont je doba na akú záujemca chce a môže investovať svoje peniaze. Tzn. ide o obdobie, keď nepredpokladá,  že by  potreboval investíciu speňažiť .

Investičný horizont súvisí s cieľmi človeka a  ciele s dlhým investičným horizontom môžu byť napríklad.

Sporenie pre dieťa na VŠ ktoré sa práve narodilo, ale ak má dieťa už  napr. 14 rokov tak ide o úplne iný investičný horizont .

Alebo sporenie, investovanie na dôchodok ,

Investovanie na vytvorenie finančnej nezávislosťi  a pod.

Krátky investičný horizont je napr. sporenie na vytvorenie finančnej rezervy .

atď atď.

Z cieľov a investičných horizontov človeka potom vyplýva, ktoré finančné produkty je správne zvoliť  tak,  aby bola dodržaná potrebná likvidita samozrejme s prihliadnutím na investičný profil človeka . 

Investičný profil človeka hovorí o tom, aké riziko je daný človek ochotný znášať .

Preto:

Peniaze určené ako finančná rezerva by mali byť rýchlo likvidné, pretože peniaze z finančnej rezervy potrebujeme mať kedykoľvek po ruke a výnos z peňazí určených na finančú rezervu  je až druhoradý. 

V tomto prípade nejde o také peniaze, kde je dôležité to, ako sa zhodnocujú ale ide o  peniaze, kde je dôležitejšie ako  rýchlo sa k nim dokážeme  dostať .

To sú peniaze ktoré môžu byť  napr. na bežnom účte, alebo nejakom sporiacom podúčte v rámci bežného účtu, ktoré vieme kedykoľvek vybrať.  

Na druhej strane peniaze  s plánovaným dlhodobejším  využitím s dlhodobejším investičným horizontom, peniaze  kde nie je potrebná vysoká likvidita resp. vysoká reálna likvidita môžu byť   zainvestované z rôznymi investičnými stratégiami v súlade s našimi cieľmi .

Je škoda aby takéto peniaze, ktoré majú dlhodobejší horizont “ hliveli” na nejakom málo úročenom termínovanom vklade, alebo dokonca bez úroku na bežnom účte v banke .

VÝNOS, ZHODNOTENIE INVESTÍCIE

Druhou časťou  investičného trojuholníka nad ktorou uvažuje určite každý, kto má niekde uložené peniaze  je výnos.

Žiaľ niekedy je výnos to jediné čo ľudí zaujíma a už nerozmýšľajú nad ostatnými dvoma parametrami investovania,

 nad rizikom a likviditou a potom sú sklamaní ako napr. v minulosti ľudia ktorí vložili peniaze do nebankových subjektov , alebo vložili všetky úspory do vysoko úročených korporátnych dlhopisov jedinej frmy  ktorá skrachovala a pod. .

V súvislosti s výnosom je možné vo všeobecnosti konštatovať.

Čím vyšší výnos  z investície predpokladanáme resp. čím vyšší výnos z investície  očakávate tým väčšie riziko musíme podstúpiť.

Naopak to však neplatí. Tzn. že neplatí to, že čím vyššie riziko podstupujeme tým vyšší výnos dosiahneme. Inak povedané , vysoké riziko nezaručuje vysoký výnos.

Dlhopis nejakej firmy s úrokom  7% je pravdepodobne  viacej rizikový ako štátny dlhopis s úrokom  1% .  

Investícia do akcií, kde očakávame priemerný ročný výnos 10%  je asi viacej riziková ako  investícia do dlhopisov  s výnosom 3% a pod.  

Z investičného trojuholníka vyplýva že všetky tri parametre investovnia likvidita, výnos, riziko sú prepojené a akákoľvek investícia nemôže bez týchto parametrov vlastne existovať . 

Každá investícia má nejakú likviditu nejaký predpokladaný výnos a nejaké riziko .

Preto ak  vám niekto napríklad  zavolá a hovorí  o tutovke so zhodnotením niekoľko desiatok percent za pár mesiacov alebo dokonca dní,   tak podľa uvedenej definície, respektíve podľa investičného trojuholníka je jasné že pôjde aj o vysoko rizikovú investíciu, naoriek všetkým možným predpokladom a sľubom .

RIZIKO PRI INVESTOVANÍ

A sme u tretieho parametra u rizika.

Pojem riziko  pri investovaní môže zahŕňať tak veľa premenných, že mu venujeme pravdepodobne samostatný článok ale:

Čo si väčšina ľudí predstaví pod pojmom riziko ?

Ľudia sa pri investovaní  boja najviac dvoch vecí :

1 . Že prídu o všetko čo vložili.

2. Že sa im nevráti aspoň ich vklad.    

Asi najmenej sa ľudia boja toho, že sa im ich investícia nezhodnotí tak ako chceli .

Prvé dve riziká sú pre väčšinu ľudí asi  najpodstatnejšie.

Riziko toho prísť o všetko sa dá eliminovať tým, že svoje investície tzv. diverzifikujeme. To znamená, že svoje peniaze vložíme do viacerých aktív, alebo ako sa hovorí v porekadle nevložíme svoje vajíčka ( peniaze ) do jedného košíka .

Napríklad pri investovaní neinvestujeme do jednej alebo niekoľkých akcií, ale do nejakého fondu kde sú stovky akciových spoločností a tie sú zároveň rozdelené naprieč rôznymi sektormi ( ropa, farmácia, služby, strojárstvo, potraviny …) . To je diverzifikácia.

Alebo investujeme do rôznych druhov aktív napríklad akcií, dlhopisov,nehnuteľností…. a vyskladáme si tak tzv. investičné portfólio.

Výber vhodých investičných aktív však opäť súvisí s investičným horizontom a likviditou.

Obava z rizika toho že sa nám nevráti apoň vklad je na mieste a toto riziko môžeme eliminovať opäť iba výberom vhodného investičného nástroja a dostatočného investičného horizontu .

Na druhej strane ako som už spomínal neexistuje investovanie bez rizika a ak chceme svoje peniaze zhodnotiť musíme byť ochotní nejaké riziko aj podstúpiť. Ale aj riziko môže mať svoju rozumnú mieru dodržaním pár pravidiel.

Napr. niektoré z nich  

• Vyber si správny finančný alebo investičný nástroj
• Nevkladaj  všetky vajíčka do jedného košíka
• Dodržuj investičný horizont
• Nepanikár ak trhy klesajú tzn. neralizuj bezdôvodne stratu predčasným výberom investície

    atď atď….

V konečnom dôsledku ide o jednoduché pravidlá ktorých platnosť však už v praxi investori častokrát porušili.

Prečo sa u parametrov  LIKVIDITA, RIZIKO VÝNOS hovorí o investičnom trojuholníku ?

Hovorí sa o tom tak preto, lebo trojuholník vytihuje to, že všetky tieto tri parametre spolu súvisia a ak by ste za ktorýkoľvek z nich zatiahli ( pri pomyslenom plastickom trojuholníku ) tak pohnete aj ďalšími dvoma.

Kombinácie  týchto troch parametrov sú rôzne. Malý výnos, vysoká likvidita, nízke riziko, alebo naopak vysoký výnos, vysoká likvidita, vysoké riziko a pod.

Pri každom investovaní treba najskôr zvážiť všetky tieto tri parametre a nezabúdať na to, že sú s každou investíciou určite spojené.

Ak sa zaujímate o investovanie využite bezplatnú konzultáciu. Stačí ak vyplníte kontaktný formulár, alebo stlačíte modré tlačítko pod článkom.

Ak chcete dostávať podobné informácie o financiách stlačte žlté tlačítko a prihláste sa k odberu článkov.